Tichá trauma: ako ju telo drží bez toho, aby sme si to uvedomovali
Predstav si jazero. Na hladine je pokoj, voda sa ligoce. Ale hlboko pod hladinou ležia kamene, ktoré tam spadli pred rokmi. Sú ťažké, zabudnuté – a predsa stále menia tok vody.
Takto vyzerá tichá trauma. Navonok fungujeme, usmievame sa, žijeme. Ale v tele zostáva niečo, čo sme si možno ani neuvedomili.
Čo je tichá trauma?
👉 Nie je to vždy veľká nehoda či tragédia.
👉 Môže to byť malé opakované napätie – nedostatok bezpečia v detstve, neustály stres, chýbajúca podpora, nevypočuté potreby.
👉 Telo si to pamätá – v srdci, v dychu, v držaní tela.
Ako telo drží tichú traumu?
- Napäté svaly a fascie – telo je pripravené brániť sa, aj keď už dávno netreba.
- Nervový systém je v strehu – spíš, ale nikdy hlboko. Oddychuješ, ale nikdy úplne.
- Emócie sú zatlačené – nedovolíme si plakať, hnevať sa, kričať. Ale telo to nesie.
- Chronické ťažkosti – bolesti, únava, tráviace problémy, oslabená imunita.
Telo si pamätá aj to, čo si my vedome nepamätáme.
Ako tu pomáha BCST? 🌿
✨ Jemný dotyk = signál bezpečia. Nervový systém cíti: „Teraz už nemusíš bojovať.“
✨ Telo dostáva priestor otvoriť, čo bolo dlho zatvorené.
✨ Napätie sa rozpúšťa prirodzene, nie silou, ale múdrosťou tela.
✨ Často prichádza hlboký výdych, slzy, alebo pokojné ticho – telo si dovolí pustiť to, čo držalo celé roky.
Pointa ✨
Tichá trauma sa nemusí prejavovať nahlas, ale jej ozvena je v tele stále.
BCST je ako šepot: „Si v bezpečí. Teraz môžeš povoliť.“
A práve vtedy sa začína skutočné uzdravovanie – jemne, potichu, ale hlboko. 🌸
